Na začiatku vzniku Mestskej knižnice Ľ. V. Riznera, v tom čase verejnej obecnej knižnice, bol zákon č. 430/1919 o verejných obecných knižniciach, ktorý hovoril o tom, že v každej obci má byť zriadená verejná knižnica, ktorú bolo potrebné z rozpočtu obce aj udržiavať. Na Slovensku sa tento zákon začal dôsledne uplatňovať až v roku 1925. 27. januára 1925 schválila Rada obce vyhlášku č. 781/1925 , ktorá prijala rozhodnutie o otvorení knižnice 31. januára 1925. Informáciu o tejto udalosti priniesli regionálne noviny Považské hlasy.
Knižnica začínala svoju prevádzku s fondom, ktorý obsahoval 201 kníh, otvorená bola v sobotu v čase od 14. do 16. hodiny. Jej činnosť riadila obecná knižničná rada, ktorá bola zvolená 5. mája 1925. Prvým knihovníkom bol profesor reálneho gymnázia Ján Kössl, ktorý túto funkciu vykonával až do roku 1936. Ako uvádza jediný zachovaný doklad o činnosti knižnice a knižničnej rady z rokov 1925 – 1938, v prvom roku svojej činnosti bolo v knižnici zaevidovaných 189 čitateľov, ktorí si požičali 1178 kníh. Na konci roka bolo evidovaných 256 kníh.
Na zasadnutí knižničnej rady v júli 1936 sa Ján Kössl vzdal svojej funkcie knihovníka a na jeho miesto bol menovaný Pavel Sedláček, ktorý mal knihovnícky kurz. V tomto období už mala knižnica za sebou niekoľko sťahovaní a miestnosť, kde knižnica momentálne sídlila bola označená jednoduchou tabuľkou s nápisom „Mestská verejná knihovňa“. Nová politická a spoločenská situácia po roku 1938 zanechala stopu aj na činnosti knižnice. Zmenila sa dovtedajšia kultúrna politika a nová sa podriadila potrebám nastupujúceho režimu. Napriek negatívnemu dopadu vojny, knižnica svoju činnosť úplne neprerušila a k 31.12.1945 bolo evidovaných 2948 zväzkov kníh. Zásluhu na tom mal dobrovoľný knihovník Gabriel Mlynarič.
Začiatkom roka 1952 bola vytvorená Okresná ľudová knižnica a do knižnice bol prijatý prvý profesionálny knihovník Ján Horňák. Po vydaní nového knižničného zákona, ktorý položil základy jednotnej sústavy knižníc a v rámci územnej reorganizácie, boli okresné ľudové knižnice v roku 1960 premenované na mestské ľudové knižnice. Týkalo sa to aj knižnice v našom meste, ktorá našla svoje sídlo v novom Dome osvety. Riaditeľkou bola v tom čase Tatiana Boublíková. Okrem spomínaného J. Horňáka, pracovala už v knižnici aj Štefánia Trnovská a Božena Podolanová, ktorá riadila činnosť knižnice od r. 1964. Súčasný názov nesie knižnica od roku 1969, keď pri príležitosti 120. výročia narodenia najznámejšieho slovenského bibliografa Ľudovíta Vladimíra Riznera, bola premenovaná na Mestskú knižnicu Ľ. V. Riznera. Koncom augusta 1973 získala knižnica prvýkrát vlastnú budovu na Piešťanskej ulici, v ktorej sa po náročnej rekonštrukcii od decembra zriadilo oddelenie pre deti a mládež. No už roku 1974, po jedenástich mesiacoch, musela knižnica zrekonštruovanú budovu opustiť. Súčasne bolo potrebné uvoľniť aj priestory v Dome osvety. Následne jej boli pridelené náhradné priestory bývalej kaviarne Považan na Ul. 1. mája, v ktorých sídli dodnes. V r. 1991 bola knižnica delimitovaná mestu Nové Mesto nad Váhom ako priamemu zriaďovateľovi a stala sa organizačnou zložkou Mestského kultúrneho strediska. Priestorové problémy, ktoré knižnicu neustále prenasledovali sa vyriešili v rokoch 1996 – 1997, kedy sa po náročnej rekonštrukcii kotolne v suteréne otvorila možnosť rozšírenia knižničných priestorov. Rekonštrukciou vznikli dva samostatné veľké priestory, v jednom je umiestnené oddelenie pre deti a mládež, v druhom je fond odbornej lekárskej literatúry a duplicitný fond krásnej literatúry. Súčasne tento priestor slúži na usporadúvanie početných kultúrno-vzdelávacích podujatí.
V priebehu svojej činnosti pracovalo v knižnici viac ako 40 pracovníkov a od r. 1954 ju viedlo 6 riaditeľov : Anna Svozilová, Tatiana Boublíková, Božena Podolanová, PaedDr. Peter Striženec, PhDr. Eva Berková a od r. 2010 je vedúcou knižnice Marta Stuparičová.
V súčasnosti plní knižnica funkciu modernej kultúrno-vzdelávacej inštitúcie, ktorá poskytuje svoje služby širokému spektru používateľov. Jej základným poslaním je prostredníctvom knižnično-informačných služieb a informačných technológií zabezpečovať slobodný prístup k informáciám. V roku 2009 bol pôvodný knižnično-informačný systém (KIS) LIBRIS nahradený novým KIS Clavius, ktorý umožnil efektívne a presné spracovanie knižničného fondu. Tento systém bol začiatkom roka 2014 rozšírený a tak mohol byť širokej verejnosti sprístupnený on-line katalóg knižnice a zároveň sa začalo elektronické požičiavanie dokumentov. Naša knižnica sa takto zaradila medzi moderné informačné a vzdelávacie inštitúcie, ktoré sú schopné konkurovať aj vyššie organizovaným knižniciam. Okrem tradičných služieb, ako je požičiavanie dokumentov, poskytovanie bibliografických informácií, medziknižničnej výpožičnej služby, prístup k verejnému internetu, knižnica uskutočňuje aj informačné a tematické besedy pre všetky typy škôl v našom meste a okolí. Taktiež organizuje autorské besedy so známymi spisovateľmi, či inými osobnosťami, v poslednom období takto knižnicu navštívili J. Banáš, J. Beňo, P. Krištúfek, P. Rankov, M. Zacha Kučera a mnohí iní. Medzi podujatia, ktoré knižnica pravidelne organizuje patrí aj veľmi obľúbená súťaž ESEJ, taktiež sa každoročne zapája do celoslovenskej súťaže Čítajme si... Už tradične sa začiatkom roka stretávajú v knižnici milovníčky poézie a prózy na súťaži v umeleckom prednese Vansovej Lomnička. Medzi kultúrne udalosti v spoločenských priestoroch knižnice patria aj prezentácie nových kníh našich regionálnych autorov (I. Machala, Z. Šinkovicová, M. Travěncová a i.)
